Programovacie jazyky a ich genéza

Sekvencie čísiel uložených v počítači v hexadecimálnej sústave (hexadecimálne) iba vie rozpohybovať procesor. Na základe inštrukcií sa čísla dostávajú k adresám a vykonávajú jednoduché operácie. Strojový kód je zložitý a neprehľadný.
Vzniká preto assembler (ASM), ktorý je rovnako zložitý, ale oveľa prehľadnejšie. Vzniká kód, teda označenie inštrukcií slovami. Pre človeka oveľa pochopiteľnejšie proces. Takto pomenované inštrukcie sú prevedené na strojový kód a vykonané.
Ale až tretej generácie sa začína poľudšťovať. Prichádzajú premenné, čo je počiatok dnešných programovacích jazykov. Zápis programu sa podobá matematické operácii a je pomerne čitateľný.
Prichádzajú kompilované jazyky, ktoré sú známe dodnes: sú neriadené a kód je pomocou kompilátora prevedený do strojového kódu. Pre tieto jazyky platí výhoda rýchlosti, nemožnosť zneužitia bez vlastníctva zdrojového kódu a rýchle odhalenie chýb. Naopak závisí na použitej platforme a nemožno ho použiť inde. Editovať je možné opäť len pred kompiláciou alebo opätovnou opravou a kompilácií. A tiež beh pamäte nie je možné kontrolovať. Napriek tomu jazyky C, Delphi a Pascal sú veľmi rozšírené.
Interpretované jazyky rieši problém prenosnosti medzi platformami. Zdrojový kód je interpretom prevádzaný postupne iba podľa potreby. Sú teda interpretované celej riadky a následne “zahodené”. Samozrejme sa táto metóda premieta do vyťaženosti procesora a celkovej rýchlosti. Tieto programy sa dobre editujú, sú prenositeľné medzi platformami, sú stabilné a môžu sa ďalej vyvíjať. Medzi nevýhody patrí spomínaná rýchlosť, možnosť zásahu do zdrojového kódu treťou stranou a zlá opraviteľnosť, ktorá sa prejaví až po behu programu. Najznámejším predstaviteľom tohto jazyka je PHP.
Jazyky s pomocou využitia virtuálneho stroja sú komplexné programy, ktoré spájajú obe uvedené metódy. Využívajú ich programátori Java aj C #. Zdrojový kód je prevedený do mezikódu pomocou kompilátora a ďalej s pomocou interpretu poslaný ako strojový kód do procesora. Získavajú sa tak výhody oboch predchádzajúcich metód, teda jednoduché odhaľovanie chýb, rýchlosť, nezaťažovanie procesora novými operáciami, možnosť prenosu a obtiažna zraniteľnosť. Navyše podporujú objektové programovanie.
Najmodernejšie jazyky tiež umožňujú programovať súčasne v rôznych jazykoch a prináša tak možnosť jeden projekt riešiť podľa potrieb a zamerania programátorov. Základný vývoj jazykov tak nie je zložitý a dá sa pomerne ľahko pochopiť. Virtuálny stroj posunul hranice možností a zaistil možnosť vytvárať prehľadné, rýchle a užívateľsky aj programátorské ovládané aplikácie.